Efka

Drahy dennicek, dnes sa citim olvela lepsie. Nepreslo ani dvadsatstyri hodin a mam pocit akoby so mna opadol balvan. Vcera vecer som hned po dopisani riadkov zaspala. Rano som sa zobudila na to,ako rodicia odchazali. Ich kazdovikendove nedelne vylety mi uz pripadaju ako tradicia. Ranajky som si dala na terase. Bol to uzastny pohlad, asi tam budem chodit castejsie. Ako som si tam sedela a pila vonavu rannu kavu, zbadala som Alfreda ako zauca zahradnika. Asi je novy, lebo som ho tu este nevidela. Ked ma Alfred zbadal, usmial sa a rezkym krokom sa vybral kumne. "Dobre ranko slecna Vivien!",privetivo ma pozdravil. "Dobre ranko Alfred, uz som vam vravela ze si nepotrpim na tu slecnu?!", s usmevom na tvari som ho hresila. "Viem Vivien, ale ked som tak nauceny... Dnes nam bude svietit slniecko a mozno polaska i nase duse...", ako dopovedal, pobral sa do domu. Velakrat ma take zahadne vety, ze uz som sa naucila nepytat sa na ich vyznam. Ked uz bol pri dverach, otocil sa a povedal: " Volal pan Thomas, dorzi uz dnes a mam vam odkazat, ze nepride sam!" Kyvla som mu hlavou, ze som to zaregistrovala. Dnes dojde moj milovany brat! Ale s navsetvou? Rozmyslala som nad tym koho by si mohol doniest a prisla som na to, ze to bude pravdepodobne  nejaka jeho "modelka". Totiz moj brat tak vola vsetky zeny, co sa okolo neho tocia. On ich berie uplne s rezervou. Rozumie si s nimi, uvedomuje si, ze ho zeru ale nelame si nad nimi hlavu. Teda aspon zatial tak bolo, mozno prave teraz dosiel cas a dospel... Ratala som s tym,ze dorazi okolo obedu. Thomas zboznuje nedelne obedy, len skoda ze ich netravime spolu castejsie! Mariu som pripravila na to, ze budeme obedovat traja a ze nech je jedlo hotove na obed. Maria je umelkynou a panou v kuchyni. Alfred ma nos na ludi. Pamatam si ako sme viberali kucharku a ja som davala tip na taku baculatu, starsiu pani, ale po porade s Alfredom, sme sa zhodli na Marii a bol to skvely vyber! Brata som cakala v kniznici, pri mmojej oblubenej knihe. Thomas nemeskal a po odbiti dvanastej hodiny stal vo dverach a nase vrucne zvitanie nemalo konca kraja. Ked sme sa vystiskali, obzrela som sa za jeho plece a hladala som tam tu jeho "modelku", ale tam stal muz. Nadherny... "Vivien predstavujem ti Patrika, mojho verneho priatela zo skoly. Dosiel na tyzden, budeme sa spolu ucit na skusky.", predstavil nas brat. Patrik mi galantne pobozkal ruku a usmial sa namna. Mala som pocit, akoby mnou preletela elektrika. Ked som uz dolietala v oblakoch, oboch som odviedla k obedu. Vobec som nevnimala o com konverzovali, mala som problem zatvarat usta pri pohlade na Patrika. Vysoky, tmavovlasy, krasne hnede oci, jeho telo akoby bolo bez chyb... Chvilami sa nase pohlady stretli, a ked som uz nevedela od nervozity obsediet, ospravedlnila som sa a utiekla do izby. Ako som ocakavala, Thomas dosiel zamnou: "Sestricka co je s tebou? Pocul som,ako ti Robert ublizil. Viem ze ta to trapi a tak verim, ze Patrikova spolocnost ti nebude vadit?" Po jeho otazke som sa mu hodila do bjatia a vychutnavala som si teplo bratovho narucia. Uz od detstva, vzdy ked mi bolo smutno, dosiel, objal ma a mala som pocit, akoby bol svet gombicka. Tak to bolo aj teraz. "Thomas uz mi je dobre. Nevadi mi Patrikova navsteva, zda sa mi mily." "To som rad, ideme teraz von, poukazujem mu to tu. Vsak to poznas?! Vecer sa uvidime," bozkom na celo sa so mnou rozlucil. Vedela som,ze ked Thom zobere Patrika von, tak sa tak skoro nevratia. Cele pobedie som oddychovala, tesila som sa na vecer, ale nejak sa mi podarilo zaspat... Zobudila som sa len nedavno, no vonku je uz hlboka noc, v dome vsetci spia, tak som si len naliala mliecko a napisala par riadkov...