Efka

Vyznávam sa k láske, ktorá vo mne tlie,

priznávam sa, že je to neuveriteľné.

Cítiť radosť so mňa vdiaľ,

bodaj by ju každý človek mal!

Prežívam chvíle nepoznané,

no keď v rukách držím jeho dlane,

je to ako nádej, ktorá na mňa spadne

aj keď len tak nečakane...

Jeho dlane sú srdcom vyhriate,

je to ako keď je slnko na oblohe vysmiate,

všade ho vidno, všetko hreje,

aj jeho desať prstov sa z toho smeje.

Prsty, bez ktorých by dlaň, nebola dlaňou.

Prsty bez ktorých by ma neobdaril nehou,

lebo prsty a dlaň sú spojencami

a nie zatúlanými stroskotancami,

lebo ako prsty a dlaň tvoria jedno

ako slnko a mesiac strážia nebo,

tak Ja a Ty sme niekto,

sme jedno,

sme láska,

sme život

a spása...

Bez jedného by život nebola krása,

len tma krorá z hĺbok vynára sa!