Efka

Dnes na okraji útesu stojím,

ešte rozmýšľam či skočím.

Pred očami život sa mi vynára,

zrazu neviem či je to voľba správna?!

Opustím ľudí, čo ma milujú,

ich slová mi v sluchoch rezonujú,

vidím ich tváre zlomené,

čakajú na moje odôvodnenie.

Ďaľší pohľad do priepasti,

mám pocit, že som v pasci.

Slzy prúdom mi z očí tečú,

len stromi vôkol mňa bolesť počujú,

lákajú ma svojou krásou k skoku,

v tej hĺbke budem pri ich boku,

skončím v lone prírody,

moje telo vpláve do vody.

Vodné dno mi bude domovom,

stovky rýb v ňom priateľom,

tak zbohom moji milení

skočím i s mojim trápením!