Efka

Dostala kontakt na svojho noveho zamestnávatela, od svojej kamaratky. Vedela, ze sa hrnie do niecoho noveho a na prve stretnutie dosla tak trochu vyplasena, ale plna ocakavania. Nekladla vela podmienok, tvarila sa akoby suhlasila aj s nemoznym, a na oplatku prikyvovala na vsetko, co malo byt jej ulohou. Nevedela si urcit cenu, za ktoru sa "preda" novemu zamestnavatelovi, a on jej povedal, ze je to chyba. Ale aj tak sa dohodli. Nastupila o nejaky ten tyzden. Musela sa vo vsetkom najprv zaucit, vyskusat ci sa jej to bude pacit, tak chodila len popri svojej druhej praci. Prvy den nebol pre nu vobec narocny, jej kolegina (jedina) jej len poukazovala priestoty, pristroje, povedala jej par slov na privitanie, a podala jej pomocnu ruku, aby nemala zaciatky take tazke ako ona. Lucili sa s videním v nasledujuci den. Najprv sa len pozerala, co sa ako robi, pisala si poznamky a bolo jej vysvetlovane, co sa ako robi, ake su povinnosti, pravidla, a co sa moze a co nie. Dalsi krat dosla az o niekolko dni. Najprv sa hodinku len prizerala, a potom jej sef povedal, ze nech vystrieda kolegynu, a bude mu ona asistovat. Ona sa vyklepala, a so strachom sa usadila, islo jej to od ruky, ale snazila sa. Dosla este tri krat a nakolko robila par kiksov, triasli sa jej ruky a neslo jej to, dosla a rozlucila sa. Povedala, ze ma strach zo sefa, a ze pod takym tlakom nevie robit... Nechala koleginu v stichu, sklamala ju a nakoniec odisla ku "konkurencii", ze tam sa zauci a ked bude vediet robit tie zakladne veci vrati sa k nim...len ci ju budu este chciet?!