Efka

Privrela som oči... Jemný vánok mi láskal vlasy, ktoré sa mi v kučerách rozprestierali po holých pleciach. Lúče slnka mi hladili celé telo, a vôňa mora mi prenikala do každej bunky môjho tela. Vôkol mňa bolo ticho, ktoré v inom čase, by mi naháňalo strach, ale teraz to bolo to najkrajšie, čo som mohla zažiť. Kúsok odo mňa bol tieň z palmi, kam som sa chystala o pár minút skriť pred slnečnými lúčmi. V ruke ma chladil šumivý nápoj, ktorý mi namiešal barman, a v podstate ani nepotrebujem vedieť, čo v ňom je, lebo už prvý dúšok ma nielen schladil ale aj vzpružil... Len kúsok odomňa sa vlny mora hrajú s bielym pieskom z pláže,a tvorí sa pena. Ponáram sa do tej krásy a oázy pokoja. V tom sa preberem na hlas, ktoí ma volá do reality, môj sen sa rozplýva a už sa teším, kedy ho dosnívam, a verim, že spolu s vami...