Efka

Keď bolesť v srdci ucítiš,

svoju dušu opustíš,

po lícach potok sĺz necháš stiecť

a nebude miesta kam vieš utiecť,

tak zahľaď sa do svojej mysle jedinej,

kde nájdeš spomienky a nádej ukrité.

Pochop, že život je krása

a problém len mesiacom, čo v noci vynára sa,

ale ráno svitne slnko,

aj jeho lúče na nás doľahnú.

Pochop, že nieje neskoro,

že aj keď hviezdy sa v noci vynárajú,

ich jas je len odrazom slnka, ktoré sladko spí,

každý z nás ich na oblohe vidí

a každý z nich obrazce skladá,

niekdo v nich aj zmysel hľadá.

Sú však dni kedy sa mraky zbiehajú

a teraz nad tvojou hlavou číhajú,

tak zdvihni svoj pohľad,

jasnými očami sa nane zahľaď

a dovol slnku na nebo vstúpiť,

nech ucítiš to, čo sa nedá kúpiť,

 to, čo je v tebe ukryté,

aj keď je jeho meno v tvojom srdci vyryté...

Nič nemáš ešte stratené,

veď aj strom rastie zo zeme,

nebzť slnka na nebi,

puky stromu by nekvitli!